Jozef Mikloško predstavil výsledky svojho prvého výskumu vo funkcii komisára pre deti. Skúmal názory slovenských detí.

Komisár pre deti Jozef Mikloško predstavil výsledky avizovaného výskumu. Ten skúmal názory slovenských detí na reprezentatívnej vzorke 1296 detí. Výsledky potvrdili dôležitosť stabilného rodinného prostredia, odhalili strachy a ohrozenia, ktoré deti prežívajú, ale aj negatívny vplyv online prostredia. Prevedený výskum bude podkladom pre stanovenie priorít a ďalšie aktivity komisára pre deti.

Komisár pre deti Jozef Mikloško zrealizoval na jeseň 2022 výskum názorov detí na Slovensku. Výskum bol realizovaný v spolupráci s Inštitútom výskumu práce a rodiny pri MPSVaR a tromi slovenskými univerzitami – Trnavskou univerzitou v Trnave, Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Zber dát prebiehal od 13. 10. do 28.11. 2022 a bol realizovaný prostredníctvom elektronického dotazníka na 67 školách za účasti vyškolených anketérov. Reprezentatívnou vzorkou bolo 1296 žiakov 7. ročníka alebo 2. ročníka 8 – ročných gymnázií, ktorí reprezentovali podiely v celej populácii. Dotazník obsahoval 18 otázok a zaznamenával celkovo 163 premenných.

Výskum názorov detí sa v značnej miere zameriaval na skúmanie vzťahov detí, pričom skúmal, aké osoby sú pre deti dôležité, s kým sa cítia bezpečne alebo komu by sa zdôverili o veciach, ktoré ich trápia. Najdôležitejšou osobou je pre 97% detí mama, hneď za tým však starí rodičia, otec, kamaráti a súrodenci. Deti sa podľa výsledkov cítia najbezpečnejšie s mamou, ďalej s otcom, so starými rodičmi, s inými príbuznými a taktiež s kamarátmi. O veciach, ktoré ich trápia, by povedali mame, otcovi, starému rodičovi a kamarátom. Celkový pocit bezpečia a dôvery u detí je výrazne podmienený zažívaním pocitu bezpečia a dôvery v rodine. U detí, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi sledujeme najvyššie celkové vnímané bezpečie a najvyššie hodnoty celkovej dôvery. Tieto deti taktiež výrazne menej žijú v pocite strachu, ohrozenia a potreby výrazných zmien v živote. Čím viac času trávia s rodičmi, tým sú ich pocity pozitívnejšie,  tým sú celkovo spokojnejšie, a tým viac dôverujú blízkym osobám. Prevaha pozitívnych emócií taktiež výrazne koreluje s celkovým pocitom bezpečia v celej rodine. „Možno konštatovať, že vzťahy dieťaťa v rodine - s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami a inými príbuznými, sú pre celkový život dieťaťa veľmi významné a kvalita rodinného prostredia je najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami dieťaťa,“ vysvetľuje komisár pre deti Jozef Mikloško.

Ďalšou zaujímavou oblasťou, ktorú výskum sledoval boli strachy a ohrozenia, ktoré deti vnímajú. Najintenzívnejší strach deti prežívajú z toho, že ich odlúčia od jedného alebo dvoch rodičov, pričom sa tohto výrazne obáva až 42% detí. Ďalej deti pociťujú strach z toho, že nebudú mať kde bývať, zo smrti, že sa rodičia rozvedú, a taktiež z finančných problémov rodiny. Až 94% detí vyjadrilo, že deti ohrozuje hlad, ale taktiež násilie a šikanovanie, drogy a alkohol, psychické problémy a zlé vzťahy v rodine. „Deti vnímajú udalosti okolo seba veľmi citlivo. Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať. Práve v súčasnej komplikovanej dobe je viac ako dôležité, aby sme deťom vysvetľovali udalosti okolo nich, aby sme sa s nimi rozprávali a vysvetľovali situáciu v rodine, zaoberali sa ich obavami,“ upozornila Markéta Rusnáková, prorektorka Katolíckej univerzity v Ružomberku. Na rozdiely medzi pohlaviami upriamila pozornosť prodekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Dědová: „Dievčatá vyjadrujú výrazne väčšie obavy než chlapci z toho, že deti ohrozujú psychické problémy, či tiež násilie a šikanovanie a neodpustenie vo vzťahoch. Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú výrazne väčší strach, a to najmä z výsmechu od druhých a zo šikanovania na internete, z násilia a šikanovania, z oznámenia šikanovania. Pocit bezpečia súvisí s vnímanou sociálnou oporou od vrstovníkov a rodičov,“ vysvetľuje Dědová.

Okrem strachu a ohrozenia boli skúmané taktiež ďalšie prežívané emócie detí. Približne u štvrtiny detí prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi, pričom u dievčat sledujeme výrazne vyššie celkové hodnoty negatívnych emócií. Negatívne emócie najviac súvisia s obavami z pribratia na váhe, z toho, že dospelí nebudú brať vážne ich názory, a s obavami výsmechu od druhých. Zaujímavým výsledkom je fakt, že deti, ktoré nežijú s rodičmi a tiež tie, u ktorých prevažujú negatívne emócie, sa výrazne viac cítia bezpečne s učiteľom.

Výskum názorov detí tiež skúmal, kde deti trávia svoj čas v bežný deň. Alarmujúce je, že približne polovica slovenských detí trávi online viac ako 5 hodín denne. S tým súvisí aj dôležitosť online kamarátov, ktorí sú dôležití pre 34% detí a cíti sa s nimi bezpečne 27% detí. Výrazne dôležitejší sú online kamaráti pre deti s negatívnymi emóciami, pričom by sa im tiež vo väčšej miere zdôverili.  Najviac času online trávia deti, ktoré žijú len s jedným rodičom a najmenej času online trávia deti z úplnej rodiny s oboma vlastnými rodičmi. Preukázalo sa, že čím viac času deti trávia v online priestore, tým u nich sledujeme nižšiu celkovú mieru dôvery, pocitu bezpečia a dôležitosti rodiny. Taktiež sledujeme výrazne viac negatívnych emócií a taktiež horšie známky v škole.

Výsledky  výskumu budú podkladom pre ďalšie aktivity komisára pre deti vo svojej funkcii: „Z výsledkov výskumu jasne vyplýva výrazná potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami. Všetky tieto oblasti sú pre mňa veľkou prioritou v snahe, čo najviac chrániť a podporovať práva detí, ktoré vychádzajú z Dohovoru o právach detí,“ hovorí komisár pre deti Mikloško.

Späť na zoznam aktualít