Otázky a odpovede
Základné informácie
-
Komisár pre deti je nezávislý ochranca práv všetkých detí na Slovensku. Stojí mimo vlády, ministerstiev či súdov, čo mu umožňuje slobodne upozorňovať na chyby štátu alebo iných inštitúcií. Bol zriadený zákonom č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a jeho funkčkné obdobie je 6 rokov.
- Čo robí: Sleduje, či sa dodržiavajú práva detí, robí prieskumy v školách a inštitúciách, kde sa nachádzajú deti a navrhuje riešenia.
- Čo nemôže: Nemá "policajnú" moc – nemôže ukladať pokuty ani meniť rozsudky súdov. Jeho sila spočíva v autorite, zverejňovaní pochybení a iniciovaní nápravy u kompetentných orgánov.
-
Áno, podľa § 2 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z. z. Má každé dieťa právo kontaktovať úrad komisára priamo alebo cez inú osobu, ktorej dôveruje. Nepotrebuje na to súhlas rodičov ani iných opatrovníkov.
-
Pôsobnosť komisára pre deti sa podľa § 3 ods. 2 zákon č. 176/2015 Z. z. nevzťahuje na výkon právomocí Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, prokuratúry, súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, spravodajských služieb a na výkon rozhodovacích právomocí policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní; to neplatí, ak ide o právomoci, ktoré tieto orgány vykonávajú ako orgány verejnej správy.
-
Ak komisár pre deti pri preverovaní zistí, že práva dieťaťa boli porušené alebo ohrozené, má viacero zákonných možností, ako konať. Môže si vyžiadať potrebné informácie a podklady od úradov či inštitúcií, aby mohol situáciu riadne posúdiť a sledovať, či sa práva dieťaťa dodržiavajú. Zároveň môže vyzvať orgány verejnej správy, aby využili svoje právomoci a konali, napríklad aby kontrolu vykonala Štátna školská inšpekcia, ak ide o problém v škole. Komisár môže tiež vydávať odborné stanoviská k dodržiavaniu práv dieťaťa a podľa výsledkov preverovania navrhovať konkrétne opatrenia alebo riešenia na nápravu situácie. Jeho úlohou nie je trestať, ale dohliadať na ochranu práv detí a dosiahnuť, aby sa porušovanie práv napravilo a neopakovalo.
-
Áno, podľa § 4 ods. 2 písm. g) sa môže zúčastniť konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi, ale až po tom, čo ho súd priberie do konania podľa § 12 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z.
-
Nie, komisár pre deti nemôže zasiahnuť do rozhodnutia súdu. Môže byť do konania len pribratý a vyjadriť svoj názor.
-
Áno, podľa § 5 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. „komisár pre deti predkladá národnej rade každoročne do konca marca správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky z činností podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.“
Pozri https://www.komisarpredeti.sk/o-komisarovi/sprava-o-cinnosti-komisara-pre-deti/
-
Komisár netrestá ale iniciuje kroky k náprave. Nemá právomoc ukladať pokuty ani iné sankcie. Ak pri preverovaní podnetu zistí porušenie práv dieťaťa, môže napríklad vyžiadať vysvetlenia a podklady, upozorniť príslušné orgány na zistené nedostatky, vydať odporúčania alebo žiadať, aby kompetentné orgány prijali nápravné opatrenia. Ak zistí podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu, postúpi vec orgánom, ktoré majú právomoc konať a prípadne uložiť sankcie.
-
Áno. Podanie podnetu komisárovi pre deti aj jeho vybavovanie je bezplatné. To znamená, že za podanie podnetu, jeho preverenie ani za ďalšie úkony komisára sa neplatí žiadny poplatok. Cieľom je, aby sa na komisára mohol obrátiť každý: dieťa, rodič aj iná osoba - bez ohľadu na finančnú situáciu, ak má podozrenie, že práva dieťaťa sú porušované alebo ohrozované.
-
Áno a aj to aktívne robí, v rámci komunikácie s ministerstvami alebo inými orgánmi verejnej moci. Komisár má právo vyjadrovať sa k návrhom právnych predpisov, predkladať pripomienky a odporúčania a upozorňovať na to, či sú pripravované zmeny v súlade s právami detí a princípom ich najlepšieho záujmu. Pomáha teda zabezpečiť, aby sa pri tvorbe zákonov myslelo na práva a potreby detí.
Najlepší záujem dieťaťa
-
Najlepší záujem dieťaťa je základný princíp, ktorý znamená, že pri každom rozhodovaní týkajúcom sa dieťaťa má byť na prvom mieste to, čo je preň najlepšie, nie to, čo je najvýhodnejšie pre rodičov, úrady alebo iné osoby. Tento princíp používajú súdy, úrady, školy aj ďalšie inštitúcie vždy, keď rozhodujú o veciach týkajúcich sa detí. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
- a) úroveň starostlivosti o dieťa,
- b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
- integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Je však potrebné poukázať na to, že to, čo je; resp. nie je v najlepšom záujme dieťaťa, je prísne individuálne a závisí od každého jedného dieťaťa a životnej situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Teda Vymedzenie pojmu najlepší záujem dieťaťa bude vždy závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Pojem najlepší záujem dieťaťa je pružný a adaptabilný, ktorý treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pri tom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Avšak jednoducho povedané, ide o zásadu: Čo je pre dieťa skutočne najlepšie z hľadiska jeho života, vývoja a pohody, to má mať prednosť.
Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor
-
Dieťa, tak ako aj dospelá osoba, má právo slobodne vyjadriť svoj názor a vôľu. Takýto prejav by mal byť patrične rešpektovaný vzhľadom na rozumovú vyspelosť dieťaťa. Prejav vôle dieťaťa však treba vykladať v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. Nie vždy je pravdou, že vyjadrenie dieťaťa je v súlade s jeho najlepším záujmom. To sa vzťahuje najmä na vyjadrenia maloletých nízkeho veku.
Dieťa má právo participovať, teda podieľať sa nejakým spôsobom na súdnom konaní, ktoré sa ho týka ( napr. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode). Tieto práva dieťaťa v konaní sa nazývajú participačné práva dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj inak, pretože názor dieťaťa nemusí vždy korešpondovať s tým, čo je v jeho najlepšom záujme. Dieťa si často nedokáže uvedomiť nevhodnosť či dokonca riskantnosť svojich požiadaviek vzhľadom na to, že nie je citovo, rozumovo ani morálne natoľko vyspelé, aby zvládlo posúdiť všetky budúce prekážky alebo negatíva žiaduceho usporiadania pomerov voči nemu.
-
Áno, podľa § 38 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok – „Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne“ s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť.
Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu
-
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Keď sa Tvoji rodičia nevedia dohodnúť, o tom u koho budeš žiť, keď sa rozvedú, rozhodne o tom súd. Teda podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine – „ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode“. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj určenie či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Súd pri rozhodovaní u koho budeš žiť prihliadne aj na Tvoj názor, ktorý máš právo v konaní vyjadriť. Avšak súd musí pri rozhodovaní vziať do úvahy aj iné skutočnosti a vykonané dôkazy, to znamená, že nemusí rozhodnúť len na základe Tvojho priania.
-
Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – „ neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery“. Teda funkciou takéhoto neodkladného opatrenia je napr. dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v prípade, ak mu matka neumožňuje stretávanie sa s maloletým dieťaťom a otec nemá upravený styk súdnym rozhodnutím. Takéto rozhodnutie je LEN dočasné, kým súd nerozhodne vo veci samej. Zjednodušene povedané, neodkladné opatrenie je rýchle a dočasné rozhodnutie súdu, ktoré sa vydáva vtedy, keď je potrebné situáciu vyriešiť okamžite. Platí len dovtedy, kým súd nerozhodne definitívne v hlavnom konaní.
-
Dieťa má právo na oboch rodičov. Ak však maloleté dieťa odmieta z nejakého dôvodu stretávanie sa s jedným z rodičom napriek tomu, že kontakt je upravený súdom, v prvom rade je potrebné zistiť, prečo k tomu dochádza. Dôvody môžu byť rôzne (strach, konflikt, negatívne skúsenosti, alebo aj ovplyvňovanie druhým rodičom) a od nich sa odvíja ďalší postup. V praxi prichádzajú do úvahy tieto možnosti:
- podanie návrhu na zmenu úpravy styku podľa § 25 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa ukáže, že pôvodne nastavený režim styku už nezodpovedá situácii alebo potrebám dieťaťa
- ak je dôvodom takéhoto správania ovplyvňovania dieťaťa rodičom, do ktorého starostlivosti bolo dieťa zverené, je možné zvážiť podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok - CMP. Ak napriek úkonom smerujúcim k dobrovoľnému splneniu povinnosti, k jej splneniu nedôjde súd môže v krajnom prípade podľa § 386 ods. 1 fyzicky odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas. Podanie takéhoto návrhu je však potrebné dôkladne zvážiť, keďže výkon rozhodnutia môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie maloletého dieťaťa a taktiež môže viesť k zhoršeniu vzťahu dieťaťa s druhým rodičom.
-
Áno. Ak sa tvoji rodičia rozvádzajú, súd spolu s rozvodom vždy rieši aj to, ako budú po rozvode upravené ich práva a povinnosti voči deťom. V tomto konaní má dieťa takzvané participačné práva. Znamená to, že má právo byť informované o tom, že konanie prebieha a čo sa v ňom deje, môže sa vyjadriť a povedať svoj názor, súd má povinnosť na jeho názor prihliadnuť a dieťa má tiež právo dozvedieť sa výsledok konania.
Dôležité je vedieť, že účasť dieťaťa na konaní je jeho právo, nie povinnosť. Dieťa sa môže samo rozhodnúť, či chce svoj názor povedať a zapojiť sa do konania, alebo nie. Ak sa rozhodne, že sa zapojiť nechce, nikto ho nemôže nútiť a toto rozhodnutie musí byť rešpektované.
Pre viac informácii pozri Metodika participačné práva dieťaťa:
https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/ -
Takéto situácie sú veľmi nepríjemné, žiaľ v rodičovských konfliktoch pomerne časté. V prvom rade sa pokúste situáciu riešiť pokojne a majte vždy na zreteli, že dieťa nie je majetok ani jedného z rodičov. Má právo na oboch. A na vás záleží, aký dopad na jeho psychiku bude mať váš konflikt. Pokúste sa o vecnú komunikáciu v záujme dohody a upozornite druhého rodiča, že takéto správanie dieťaťu škodí. Ak to nepomôže, môžete sa obrátiť na mediátora, psychológa alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí. V závažných prípadoch je možné podať návrh na súd na zmenu úpravy styku alebo starostlivosti, ak manipulácia ohrozuje vzťah dieťaťa s druhým rodičom alebo jeho psychické zdravie.
-
Dieťa si nemôže samo právne rozhodnúť, s ktorým rodičom bude bývať. O tom rozhoduje súd alebo dohoda rodičov. Názor dieťaťa je však dôležitý a súd ho musí zohľadniť primerane veku a rozumovej vyspelosti. Čím je dieťa staršie a vyspelejšie, tým väčšiu váhu má jeho názor, ale stále nejde o jediné rozhodujúce kritérium. Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa ako celok. Ak máte pocit, že názor dieťaťa nebol rešpektovaný alebo že bolo vypočuté nevhodným spôsobom, môžete sa obrátiť na komisára pre deti, ktorý môže preveriť, či boli práva dieťaťa v konaní dodržané.
Ochrana detí pred násilím
-
Nikto nemá právo šikanovať Vaše dieťa. V prípade šikany a psychického týrania na školách riešte situáciu nasledovne:
- Najprv kontaktujte triedneho učiteľa - často ide o najrýchlejší spôsob, ako situáciu preveriť a riešiť priamo v triede.
- Ak problém pretrváva, alebo vám učiteľ nie je schopný pomôcť, obráťte sa na riaditeľa školy - vedenie školy má povinnosť situáciu prešetriť a prijať opatrenia.
- Ak škola nekoná alebo riešenie nepomáha, môžete podať podnet na Štátnu školskú inšpekciu, ktorá má právomoc postup školy skontrolovať.
Tu nájdete k tejto téme všetky podrobnosti: https://www.komisarpredeti.sk/agenda/aktualna-tema-sikana/
-
Ak máte podozrenie, že je dieťa týrané, je dôležité konať. Aj podozrenie stačí na to, aby ste situáciu nahlásili.
- Môžete podať trestné oznámenie na polícii alebo prokuratúre pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Oznámenie je možné podať aj anonymne.
- Podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa je možné anonymne nahlásiť aj na bezplatnú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 0800 191 222.
- V prípade, ak je život alebo zdravie dieťaťa bezprostredne ohrozené a je nutný okamžitý zásah zložiek integrovaného záchranného systému volajte na číslo tiesňového volania 112 alebo 158.
-
Ak komisár pri preverovaní podnetu zistí, že jeho obsah naznačuje spáchanie trestného činu, koná bezodkladne. Podľa § 23 písm. a) bod. 2. bezodkladne odstúpi podnet alebo jeho časť príslušnému orgánu, ktorý je oprávnený konať v trestnom konaní, spravidla polícii alebo prokuratúre. Zároveň o tomto postupe informuje osobu, ktorá podnet podala.
-
Podanie takéhoto podnetu je vhodné najmä vtedy, ak ste už situáciu riešili so školou a tá to nerieši. Komisár môže váš podnet preveriť, vyžiadať si stanoviská školy alebo zriaďovateľa, preskúmať postup príslušných orgánov a v prípade zistenia nedostatkov žiadať nápravu alebo vyzvať kompetentné inštitúcie, aby konali. Môže sa obrátiť aj na orgány, ktoré majú právomoc vykonať kontrolu, napríklad na Štátnu školskú inšpekciu.
Podnety
-
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z. z. – „ Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami.“ Obsahové požiadavky nevyplývajú zo zákona, ale je potrebné, aby bol podnet jasný – to znamená musí v ňom byť uvedené, kto ho podáva a čoho sa týka. Snažte sa uviesť čo najviac detailov.
-
Áno, podnet možno podať aj ústne do zápisnice – priamo na Úrade komisára pre deti. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 176/2015 Z. z. „Ak sa podnet podáva ústne, vyhotovuje sa písomný úradný záznam a so súhlasom osoby, ktorá podáva podnet (ďalej len "podávateľ podnetu"), aj zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam.“
-
Na komisára pre deti sa môžete obrátiť vždy, keď máte podozrenie, že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv dieťaťa. Vyplýva to z § 2 ods. 3 zákona č. 176/2015 Z. z., podľa ktorého komisár pre deti chráni práva detí a preveruje podnety týkajúce sa ich porušovania. Podnet je možné podať napríklad v situáciách, keď k zásahu do práv dieťaťa dochádza v škole, v zdravotníckom zariadení, v rodine alebo zo strany štátnych orgánov či samosprávy. Jednoducho povedané, obrátiť sa na komisára môžete vždy, keď máte dôvod domnievať sa, že s dieťaťom nie je zaobchádzané v súlade s jeho právami alebo jeho záujmy nie sú dostatočne chránené.
-
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 176/2015 Z. z. sa na komisára pre deti môže obrátiť každý, napr. rodič, učiteľ, sociálny pracovník, ale aj samotné dieťa.
-
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z.z.
Pôsobnosť komisára pre deti sa vzťahuje na:
a) orgány verejnej správy, ktorými na účely tohto zákona sú:- orgány štátnej správy – napr. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Štátna školská inšpekcia, Úrad verejného zdravotníctva
- orgány územnej samosprávy
- právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy – napr. materské školy, základné školy, stredné školy, špeciálne výchovné zariadenia: diagnostické centrum; reedukačné centrum; liečebno- výchovné sanatórium ( podľa zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon); Centrá pre deti a rodiny podľa zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
b) právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov neuvedené v písmene a) – napr. súkromná materská škola alebo súkromná základná škola
-
Áno, podnet komisárovi pre deti je možné podať aj anonymne. V takom prípade však treba počítať s tým, že podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 176/2015 Z. z. môže komisár anonymný podnet odložiť, napríklad ak ho nie je možné riadne preveriť. Preto je zvyčajne vhodnejšie podať podnet s uvedením svojej identity a zároveň požiadať komisára podľa § 21 ods. 6 tohto zákona o utajenie totožnosti. V takom prípade sa podnet ďalej vybavuje tak, aby vaša identita nebola zverejnená a bola chránená, no zároveň má komisár dostatok informácií na jeho preverenie.
Zdravotná starostlivosť
-
Ak dieťa čaká na zdravotné vyšetrenie neprimerane dlho a môže to ohroziť jeho zdravie, je dôležité konať čo najskôr. Najprv je vhodné obrátiť sa priamo na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekára alebo zdravotnícke zariadenie) a požiadať o vysvetlenie dôvodu čakania a o urýchlenie termínu, najmä ak ide o zdravotné riziko.
Ak problém pretrváva, môžete podať podnet na zdravotnú poisťovňu dieťaťa, ktorá má povinnosť zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Obrátiť sa možno aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a preveruje podnety pacientov.
V takejto situácii sa môžete obrátiť aj na komisára pre deti, pretože ide o možné ohrozenie práva dieťaťa na ochranu zdravia a na dostupnú zdravotnú starostlivosť. Komisárovi môžete podať podnet, v ktorom opíšete situáciu, uvediete, ako dlho dieťa čaká na vyšetrenie, prečo je to zdravotne rizikové a aké kroky ste už podnikli (napríklad komunikáciu s lekárom alebo poisťovňou).
Komisár môže následne preveriť postup zdravotníckeho zariadenia alebo príslušných orgánov, vyžiadať si stanoviská a podklady, a ak zistí nedostatky, môže žiadať nápravu alebo vyzvať kompetentné inštitúcie, aby konali. Jeho úlohou je dohliadať na to, aby boli práva dieťaťa dodržiavané a aby sa situácia riešila čo najrýchlejšie.