Pri príležitosti Medzinárodného dňa chudoby chcem upriamiť našu pozornosť na najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva – na deti. Deti si nevyberajú, do akého prostredia sa narodia. To im vytvárame my, dospelí.
Chudoba nesmie byť len ekonomickým pojmom, ktorý vnímame na úrovni štatistík. Je to realita, ktorá ohrozuje plný a harmonický rozvoj detí, ich budúcnosť a kvalitu ich života. Deti vnímajú prostredie v ktorom vyrastajú a pri nedostatku pociťujú intenzívny strach. Podľa nášho posledného prieskumu u detí bola práve chudoba druhým najvýznamnejším dôvodom ich strachu. Strach z toho, že nebudú mať kde bývať a tiež z finančných problémov rodiny. Až 94% detí vnímalo ako ohrozenie na prvom mieste hlad, až na ďalších miestach násilie, šikanovanie, drogy a alkohol. Nedávno sme pripomenuli aj dáta z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, podľa ktorých je každá tretia rodina na Slovensku ohrozená chudobou.
Dohovor o právach dieťaťa nám pripomína, že „v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia.“ Toto základné právo je chudobou ohrozené. Nedostatok základných životných potrieb, prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a vhodným podmienkam na rozvoj vedie k tomu, že mnoho detí zostáva pozadu, ich sny a potenciál sú zmenšované ťažkosťami, ktoré by žiadne dieťa nemalo zažiť.
Zákon o rodine zas hovorí, že dieťa nesmie byť vyňaté z vlastnej rodiny do ústavnej starostlivosti z ekonomických dôvodov. Žiaľ musíme konštatovať, že chudoba a s ňou súvisiace bezdomovectvo rodín často stojí za rôznymi prípadmi vynímania detí.
Chudoba má tiež hlboký dopad na emocionálne a sociálne prežívanie detí. Deti, ktoré žijú v podmienkach chudoby, čelia väčšiemu riziku izolácie, nízkeho sebavedomia, často šikany a obmedzených možností na dosiahnutie svojich cieľov. Preto musíme ako spoločnosť vytvárať také podmienky, ktoré zabezpečia, aby každé dieťa malo rovnakú príležitosť vyrastať v bezpečnom a láskavom prostredí, ktoré podporuje jeho rozvoj a dôstojnosť.
Chcem vyzdvihnúť význam vzájomnej solidarity a spolupráce, či už na úrovni štátu, komunít, rodín alebo jednotlivcov. Všetci máme spoločnú zodpovednosť zabezpečiť, aby žiadne dieťa nebolo ponechané napospas chudobe, ale mohlo rásť v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, ktoré sú nevyhnutné pre jeho rozvoj.
Dnes si viac ako kedykoľvek predtým musíme pripomenúť, že riešenie chudoby detí nie je len otázkou ekonomických opatrení, ale predovšetkým otázkou ľudskosti a ochrany základných práv detí. Naša budúcnosť je neoddeliteľne spojená s tým, ako sa staráme o tých najmenších a najzraniteľnejších.
Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.
Komisár pre deti