V piatok, 15.8. sa konalo ďalšie odborné stretnutie na pôde Úradu komisára pre deti, tentokrát zamerané na situáciu ukrajinských stredoškolákov. Úrad komisára pre deti v spolupráci s odbormi školstva samosprávnych krajov Prešovského, Košického, Bratislavského a Banskobystrického a so Sekciou strategických priorít MŠVVM SR uskutočnil v mesiacoch apríl až jún 2025 dotazníkový prieskum o počte a podmienkach štúdia študentov z Ukrajiny na stredných školách a v školských internátoch. Zatiaľ bol vykonaný iba v krajoch s najvyšším počtom ukrajinských študentov, bude však pokračovať ďalej. O doterajších výsledkoch teraz informoval zástupcov odborov školstva všetkých samosprávnych krajov ako aj prítomných zástupcov MŠVVaM. Situácia maloletých osôb bez sprievodu je veľmi dôležitá a náročná téma lebo sa s ňou potýkajú všetky VUC-ky.
Výsledky prieskumu ukazujú, že ukrajinskí študenti sú dnes prítomní vo veľkom počte takmer vo všetkých regiónoch Slovenska. V Prešovskom a Košickom kraji je aspoň jeden ukrajinský študent evidovaný na 185 stredných školách, v Bratislavskom kraji na 114 a v Banskobystrickom na 54 školách.
Dôležitou súčasťou prieskumu bol aj pobyt ukrajinských detí na internátoch. V Prešovskom a Košickom kraji býva na internátoch 434 žiakov, v Bratislave 516 a v Banskobystrickom kraji 74. Najväčším problémom BBSK je skutočnosť, že internáty nie sú otvorené počas víkendov, prázdnin a sviatkov. Deti sa tak ocitajú v neľahkej situácii, keď musia hľadať dočasné ubytovanie inde alebo odchádzajú k príbuzným do zahraničia. U detí, ktoré nie sú plnoleté a nemajú tu zákonného zástupcu nastáva napríklad problém aj s tým, že sa nemôžu ubytovať v nejakom hotelovom zariadení. Mnohé sa tak túlajú po vlakoch.
Mimoriadne alarmujúcim zistením je vysoký počet maloletých študentov bez rodičovskej starostlivosti. V Prešovskom a Košickom kraji ide o 407 detí, v Bratislave o 155 a v Banskobystrickom kraji o 2. V praxi často nastáva, že tieto deti zastupuje jedna osoba na základe splnomocnenia, pričom na jedného zástupcu môže pripadať až niekoľko desiatok detí, čo je z hľadiska reálnej starostlivosti neudržateľné. Komisár pre deti upozornil, že poradným orgánom úradu je Parlament ukrajinských detí a mládeže na Slovensku, ktorý pravidelne identifikuje problémy a prináša podnety z praxe. Práve od nich vzišlo upozornenie, že najrizikovejšou skupinou sú deti vo veku 16 až 18 rokov, ktoré tu nemajú nikoho zo svojich blízkych. Podľa odhadov sa na Slovensku nachádza približne 5 000 takýchto mladistvých, pričom asi 1 000 z nich nemá vôbec právneho zástupcu. Tieto deti rodičov majú, no tí často nemôžu prísť na Slovensko. Následky sú závažné – mladí ľudia nemôžu ísť k lekárovi, majú problém nájsť brigádu, ubytovanie či iné základné zabezpečenie. Situácia sa pritom zhoršuje. Každý mesiac pribúdajú stovky nových detí, ktoré sa na Slovensko dostávajú prostredníctvom ukrajinských agentúr. Rodičia si zaplatia službu, agentúra deti privezie cez hranice, zapíše ich do školy a tým sa starostlivosť končí. Deti ostávajú samé – bez lekára, bez opory, bez reálneho zázemia.
Zásadnou sa ukázala otázka jazykových znalostí. Nie všetky školy testovali znalosť slovenčiny – v PSK a KSK tak urobilo 24 z 60 škôl, v BSK 10 z 28 a v BBSK len 4 z 22. Tam, kde testovanie prebehlo, sa najčastejšie preverovalo čítanie, písanie, porozumenie a hovorenie. Na viacerých školách sa spoliehali na to, že žiaci prešli prijímacími skúškami alebo už navštevovali základnú školu na Slovensku. Napriek tomu sa nízka znalosť slovenského jazyka objavuje medzi najvážnejšími problémami – najmä u prvákov, ktorí často odmietajú komunikovať po slovensky, separujú sa a majú problémy so zvládaním predmetov, v ktorých sa vyžaduje jazyková kompetencia.
Prieskum poukázal aj na ďalšie závažné ťažkosti: chýbajúci kontakt škôl s rodičmi detí, ktoré ostali na Ukrajine, finančné problémy študentov pri platení stravy a ubytovania, absenciu zdravotného poistenia u študentov s prechodným pobytom či psychické problémy spojené s traumou a izoláciou. Napríklad mnohé agentúry, ktoré majú od rodičov podpísané splnomocnenia na zastupovanie detí na Slovensku, v praxi neplnia svoju úlohu. Rodičov doma neinformujú o tom, kam deti nastupujú na štúdium, kde majú byť ubytované na internátoch a kto za ne nesie zodpovednosť. Výsledkom je, že na Slovensku nemáme konkrétnu osobu, ktorú by sme mohli osloviť a kontaktovať pri riešení vzniknutých problémov – pretože reálne tu prítomná nie je.
Niektoré školy a samosprávy sa snažia situáciu riešiť – organizujú aktivity zamerané na prijatie a interkultúrnu komunikáciu, zapájajú učiteľov aj odborných zamestnancov, no metodické usmernenie zo strany zriaďovateľov či ministerstva nie je jednotné. To bolo podstatou tohto odborného stretnutia. Predchádzajúce stretnutia so zástupcami univerzít už viedlo k tvorbe metodického usmernenia, pre stredné školy ale chýba.
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil, že integrácia ukrajinských stredoškolských študentov na Slovensku je komplexnou výzvou, ktorá presahuje rezort školstva. Žiada vypracovanie jasného usmernenia pre stredné školy, ktoré by stanovilo jednotné pravidlá v kľúčových oblastiach týkajúcich sa zahraničných žiakov. Ide najmä o prijímacie konanie, jazykovú prípravu, proces zápisu na štúdium, uzatváranie ubytovacích zmlúv na internátoch, zavedenie systému tútorstva a mentorstva, ako aj otázky zdravotného poistenia a zabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti:
“Kľúčovými oblasťami sú systematická jazyková podpora, zabezpečenie ubytovania vrátane víkendov a prázdnin, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a psychologickej pomoci, ako aj vyriešenie otázok právneho zastupovania detí bez rodičov. Ak sa na zistenia monitoringu pozrieme optikou Deklarácie práv dieťaťa zistíme, že viaceré zo základných práv sú ukrajinským deťom na Slovensku objektívne obmedzované alebo priamo porušované. Od práva na osobitnú ochranu a starostlivosť, cez právo na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, dôstojné životné podmienky aj právo na ochranu pred zanedbávaním a vykorisťovaním. Ak tieto oblasti nebudú riešené koordinovane a dlhodobo, Slovensko riskuje, že stovky detí vyrastú bez adekvátnej podpory, čo môže viesť ako sa už teraz ukazuje k sociálnemu vylúčeniu, radikalizácii a dlhodobým problémom pre celú spoločnosť. Buď dnes nájdeme odvahu týmto deťom podať pomocnú ruku, alebo sa o pár rokov budeme všetci pýtať, prečo sme ich nechali vyrásť v hneve a beznádeji.“