Úrad komisára pre deti zorganizoval druhé zasadnutie Ukrajinského detského a mládežníckeho parlamentu. Táto nezávislá iniciatíva mladých ľudí, ktorá vznikla 12. novembra 2024 pod záštitou komisára pre deti Jozefa Mikloška, zaznamenala za krátky čas prudký nárast záujmu. Kým na ustanovujúcom stretnutí sa zúčastnilo 14 zakladajúcich členov, dnešné zasadnutie spojilo už 46 mladých delegátov z celého Slovenska. Ide o aktívnych mladých ľudí, ktorí zastupujú hlasy tisícov svojich rovesníkov žijúcich na Slovensku. Hlavným cieľom tohto parlamentu bolo vytvoriť platformu pre deti, ktoré v dôsledku vojny prišli na Slovensko a stretávajú sa so špecifickými problémami cudzincov, aby sa mohli podieľať priamo na návrhoch ich riešení. Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza viac ako 40 000 detí s odídeneckým statusom. Z dát prezentovaných na zasadnutí vyplýva, že približne dve tretiny týchto detí sú zapojené do vzdelávacieho procesu v slovenských školách, zatiaľ čo významná časť zostáva mimo systému. UDMP vznikol práve preto, aby adresoval špecifické potreby tejto skupiny v oblasti adaptácie, sociálnej ochrany a duševného zdravia. Na Slovensku máme podľa odhadov približne 3000 detí bez sprievodu a bez rodičovskej starostlivosti.
Účastníci boli rozdelení do piatich špecializovaných pracovných skupín, v ktorých pod vedením odborníkov analyzovali najpálčivejšie témy:
- Migrácia: Skupina sa zamerala na pretrvávajúce problémy s termínmi na cudzineckej polícii a rozdiely v právnom postavení medzi „odídencami“ a osobami s prechodným pobytom. ritizovaná bola nedostupnosť termínov na cudzineckej polícii a zrušenie rodinných termínov. Problémom je aj tzv. „paradox samostatnosti“, kedy dieťa od 15 rokov môže žiadať o pobyt za účelom štúdia samo, ale v nadväzných systémoch, ako je zdravotníctvo či ubytovanie, je stále striktne vyžadovaný zákonný zástupca.
- Školstvo: Pretrvávajú nedostatočné kapacity v školách, najmä v Bratislavskom kraji, a chýbajúca systémová jazyková príprava. Deti narážajú na diskrimináciu pri plošnom testovaní, ktoré neprihliada na ich cudzinecký pôvod, čo vedie k riziku predčasného ukončenia štúdia. Komplexne sme poukázali na problémny absencie povinnej školskej dochádzy pre deti s prechodným pobytom, keďže veľa Ukrajincov prešli práve na prechodné pobyty a detí s prechodným pobytom je momentálne na Slovensku 24000.
- Zdravotníctvo: Prekážkou je nejednotnosť v poistení – kým odídenci ho majú automaticky, študenti s iným typom pobytu sú často odkázaní na komerčné poistenie. V tomto smere už nastalo aj legislatívne zlepšenie, týka sa však iba vysokoškolákov do 18 rokov, ktorí podľa novelizácie zákona môžu byť v systéme verejného zdravotníctva. Problém je praktický - čo potom? Pre niektorých to znamená iba pol roka zo štúdia v systéme zdravotného poistenia. Chýba však jeho rozšírenie minimálne na stredoškolákov a tiež na vysokoškolákov do ukončenia vysokoškolského štúdia.
- Duševné zdravie: Pod vedením psychológov sa mladí ľudia venovali téme vojnových tráum a tlaku, ktorý prináša život v cudzine a absencia bezpečného zázemia. Mládež čelí šikane a kyberšikane. Problémom je aj „víkendové sťahovanie“ z internátov, ktoré postihuje neplnoletých študentov bez rodinného zázemia na Slovensku.
- Sociálne zabezpečenie: Témou bola ochrana neplnoletých študentov bez sprievodu, otázky ubytovania na internátoch a finančná podpora rodín v hmotnej núdzi.
Čo sa už podarilo
Súčasťou programu bol aj súhrn pripravovaných aj už realizovaných legislatívnych zmien, ktoré prezentovala expertka ÚKPD Alona Kurotová. V poslednom období prešlo legislatívne prostredie na Slovensku viacerými dôležitými zmenami, ktoré priamo uľahčujú život detí cudzincov a ich rodín. Jedným z najvýraznejších posunov je oblasť digitalizácie a služieb Ministerstva vnútra, kde sa podarilo navýšiť kapacity na oddeleniach cudzineckej polície o viac ako 100 %. Rodičia a študenti už môžu využívať online systém na podávanie žiadostí o obnovenie prechodného pobytu, čím sa výrazne odbúrala administratívna záťaž. Zároveň je v klientskych centrách dostupná digitálna identita (BOK), čo zjednodušuje komunikáciu so štátom, avšak iba pre deti od 15 rokov.
Pozitívne správy prinieslo aj zdravotníctvo, kde od začiatku roka 2025 platí povinnosť pre všeobecných lekárov prijať dieťa do starostlivosti, ak spadá do ich zdravotného obvodu. Najväčšou novinkou od 1. januára 2026 je novela zákona o zdravotnom poistení, vďaka ktorej môžu maloletí vysokoškoláci z krajín mimo EÚ, študujúci v dennej forme konečne vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia. Štát sa v určitých prípadoch stáva aj platiteľom poistného za deti narodené v cudzine poistencom zo SR, ak rodičia splnia oznamovacie povinnosti. Medzi pozitívne ohlásené novinky patrí zavedenie náhrady maturitnej skúšky zo slovenského jazyka pre cudzincov od septembra 2026 či možnosť zriaďovania adaptačných tried. Za veľmi prínosnú označil komisár pre deti najmä zmenu v školskom zákone, podľa ktorej musia školské internáty zabezpečiť prevádzku aj počas víkendov, ak majú medzi ubytovanými cudzincov. To by malo zabezpečiť efektívnejšie využívanie kapacít. Veľkou zmenou, na zhodnotenie ktorej Úrad komisára pe deti čaká je zavedenie tútorstva na vysokých školách, ktoré potrebujú usmernenie, ako to má vyzerať v praxi.
Deti navštívili aj zástupcovia dôležitých úradov
Zasadnutie svojou účasťou poctila aj 1. štátna tajomníčka Ministerstva vnútra SR Lucia Kurilovská, zástupcovia rezortov školstva, zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredia práce. Vypočuli si výstupy z pracovných skupín a odpovedali na otázky a návrhy detí.
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozornil na status týchto detí: “Sú niečo medzi sirotou a študentom, málokto ich vníma ako “svoju” tému a preto je náročné robiť rýchle a efektívne zmeny, ale oceňujem všetko, čo sa už po legislatívnej stránke podarilo. Stále je však pred nami veľa práce.”Zároveň ocenil angažovanosť mládeže: „Je nevyhnutné, aby sme pri nastavovaní systémových zmien počúvali priamo tých, ktorých sa týkajú. Títo mladí ľudia sú pre nás dôležitým poradným hlasom. Oceňujem húževnatosť s akou sa púšťajú do tém, ako aj nárast členov ukrajinského detského a mládežníckeho parlamentu.”
Podujatie bolo spolufinancované Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.