Pri príležitosti Medzinárodného dňa proti násiliu a šikanovaniu v školách pripomenul komisár pre deti Jozef Mikloško dôležitý fakt, že priama fyzická šikana a aj strach z nej v školách medzi deťmi síce klesá, no tento fenomén sa presúva do mobilov. Komisár zopakoval čísla z prieskumu názorov detí, ktorého sa zúčastnilo 1120 žiakov základných škôl vo veku 13-14 rokov. Zároveň zdôraznil, že najčastejšími obeťami sú deti s najnižšou dôverou voči dospelým. Práve dôvera voči dospelým osobám v okolí dieťaťa alebo mladého človeka je mimoriadne dôležitá pri eliminovaní šikany.
Hoci strach zo šikany v škole poklesol a deti, ktoré takéto správanie vidia ju väčšinou nahlásia pedagógovi, alebo sa zastanú spolužiaka, problém je inde. Takmer 48% siedmakov trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne a 11,5% viac ako šesť hodín. Až 28% detí nemá pocit, že by ich internet či mobilné technológie mohli nejako ohrozovať.
“Šikana sa dnes nekončí zvonením v škole. Pokračuje napríklad v skupinovom chate, na uzatvorených fórach, presúva sa do mobilu priamo do detskej izby a dieťa nemá kam ujsť. Teší ma, že deti sa šikane v triede čoraz častejšie postavia. Musia však vedieť, že keď prídu za dospelým, budú brané vážne a niečo sa naozaj zmení,” hovorí komisár pre deti Jozef Mikloško. Apeluje aj na dáta štátnej školskej inšpekcie z minulého školského roka, podľa ktorých až 28,3% žiakov základných škôl má skúsenosť so šikanou a najväčšie riziko sa sústreďuje do tried cez prestávky.
„Dieťa nemá mať strach ísť ráno do školy a nemá sa báť ani večer otvoriť svoj mobilný telefón. Škola musí byť miestom, kde sa cíti prijaté, rešpektované a bezpečné. Ak dieťa každý deň prežíva obavy z výsmechu, ponižovania alebo útokov spolužiakov, nemôžeme hovoriť o prostredí, v ktorom sa môže slobodne učiť a rozvíjať. Šikana nie je skúsenosť, ktorú musí dieťa jednoducho vydržať. Je to problém, za ktorého riešenie nesú zodpovednosť dospelí,“ zdôrazňuje komisár pre deti Jozef Mikloško.
V online prostredí má šikana rôzne podoby. Zverejňovanie ponižujúcich fotografií a videí, nenávistné komentáre, vyhrážky, vydieranie či systematické vylučovanie z online skupín môžu mať pre dieťa rovnako závažné následky ako násilie v školských priestoroch. Najväčším problémom zostáva, že sa šikanované deti nezdôveria. Podľa národného výskumu z roku 2022 o šikane nehovorí s nikým 29 % obetí.
Na to reaguje projekt Psychologická prvá pomoc, ktorý v októbri schválila vláda. Žiaci a mladí lídri sa v ňom naučia rozpoznať, že spolužiak prežíva niečo zlé, osloviť ho, vypočuť a priviesť k dospelému alebo odborníkovi. Vznikne metodika pre školy a sprievodca pre mladých s názvom „Čo robiť, keď sa necítim OK?“. “Keď chceme vedieť, či sa deti v škole cítia bezpečne, musíme sa ich na to opýtať. A nielen raz, pri príležitosti nejakého medzinárodného dňa. Musíme ich počúvať priebežne a vytvárať také prostredie, v ktorom sa nebudú báť povedať, čo zažívajú. Mlčanie dieťaťa neznamená, že je všetko v poriadku. Niekedy je práve mlčanie prejavom najväčšieho strachu”, dodáva komisár. Preto zdôrazňuje potrebu rozvíjať digitálnu, mediálnu a informačnú gramotnosť detí, ale aj rodičov a pedagógov. Úrad sa tejto téme venuje aj v rámci svojich aktivít zameraných na digitálne prostredie a potrebu pripraviť deti na bezpečné a zodpovedné používanie technológií.
„Nemôžeme od detí očakávať, že sa budú vedieť samy brániť všetkým rizikám digitálneho sveta, ak im dospelí neposkytnú potrebné vedomosti, podporu a ochranu. Digitálna gramotnosť nie je len schopnosť používať technológie. Je to aj schopnosť rozpoznať manipuláciu, ponižovanie, nebezpečné správanie a vedieť, kde a ako vyhľadať pomoc,“ upozorňuje komisár. Za dôležité považuje najmä to, aby bol dosupný školský psychológ, aby sa psychologickú prvú pomoc učili priamo žiaci v triedach, aby sa pri riešení šikany pracovalo aj s agresorom a jeho rodinou, nielen s obeťou a aby mala každá škola spôsob, ako môže žiak šikanu nahlásiť anonymne a dospelého, ktorý tieto podnety rieši. Každé dieťa má právo byť v škole v bezpečí. A našou spoločnou povinnosťou je toto právo napĺňať, nielen o ňom hovoriť,“ uzatvára komisár pre deti Jozef Mikloško.