Ústava Slovenskej republiky je naším najvyšším zákonom, a preto je zrejmé, že každá jej zmena je vnímaná veľmi citlivo. Ako komisár pre deti si všímam najmä tie body, ktoré sa týkajú detí a prostredia, v ktorom budú vyrastať. Musia reflektovať Dohovor o právach dieťaťa (ďalej len Dohovor), a preto považujem navrhovanú novelu za dôležitý krok k posilneniu ochrany detí.
V prvom rade vítam ústavné zakotvenie princípu, že dieťa má vyrastať v rodinnom prostredí a prípadná jeho náhradná starostlivosť sa má v maximálnej možnej miere realizovať v prostredí manželského zväzku. Už preambula Dohovoru hovorí, že „rodina je základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí.” Čl. 16 uvádza, že dieťa má právo na rodinný život. Ústavné zakotvenie manželstva ako najvhodnejšieho prostredia pre adopciu detí nie je diskrimináciou, ale vyjadrením snahy, ktorá vychádza z princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Deti nie sú objektom túžby dospelých ale sú subjektami práv, ktorých blaho má byť v centre pozornosti. Ak dieťa svoju rodinu stratilo, je povinnosťou spoločnosti nájsť mu inú rodinu, ktorá mu zabezpečí harmonické prostredie. Ústavné zakotvenie manželstva ako prostredia najvhodnejšieho pre adopciu detí je odzrkadlením princípu, že dieťaťu sa bude hľadať náhradná rodina, nie, že dospelí si vyberajú dieťa. Deti nie sú tovar, ktorý si niekto vyberie z katalógu, aby si splnil svoje individuálne túžby.
Podporujem preto aj ústavný zákaz surogátneho materstva. Takzvané náhradné materstvo robí z dieťaťa komoditu, kde dieťa je predmetom transakcie. Obchodovanie s deťmi je v zásadnom rozpore s princípom, že dieťa je nositeľom práv a nie tovarom. Má právo byť prijaté do láskyplnej rodiny, nie byť výsledkom obchodnej zmluvy. Zákaz surogátneho materstva je výrazom dôstojnosti dieťaťa ako ľudskej bytosti a zároveň signálom, že práva dieťaťa sú viac ako túžby dospelých.
Posilnenie práv rodičov a ústavná ochrana ich postavenia prispeje k väčšej stabilite v rodinách a lepšiemu napĺňaniu záujmu dieťaťa. Podporujem preto aj snahu o posilnenie autority rodičov vo výchove a vzdelávaní. Právo rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojim presvedčením je základným prvkom slobodnej spoločnosti. Dohovor v čl. 5 deklaruje povinnosť štátu rešpektovať práva a zodpovednosť rodičov pri vedení dieťaťa spôsobom primeraným jeho veku a vývoju. Najlepší záujem dieťaťa je úzko spätý s výnimočnou úlohou rodičov v jeho živote - s ich právom vychovávať dieťa v súlade s vlastným presvedčením, hodnotami a svetonázorom. Ak obsah vzdelávania dieťaťa zasahuje do presvedčenia rodičov alebo do miestnych zvyklostí, podľa čl. 5 Dohovoru, mali by mať možnosť vyjadriť k tomu svoj súhlas či nesúhlas.
Osobitne vítam aj ústavné zakotvenie rovnosti odmeňovania mužov a žien. Rovnaké ohodnotenie rodičov bude vytvárať pevnejšie ekonomické zázemie rodiny a bude prispievať k jej stabilite.
Návrhy ústavných zmien by nemali byť predmetom politických škriepok, ale vážnym predmetom spoločenskej diskusie, v ktorej centre bude dobro detí. Z uvedených dôvodov preto vyjadrujem návrhu novely Ústavy SR svoju podporu. Predstavuje posilnenie právneho rámca, ktorý napomáha chrániť deti a ich najlepšie záujmy v ich rodinnom a spoločenskom živote.
prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD.
komisár pre deti