Komisár pre deti zvolal ďalšie pracovné stretnutie platformy K14, ktorá združuje odborníkov pôsobiacich v oblasti ochrany detí. Témou zasadnutia bolo násilie a radikalizácia mladých v školskom prostredí a to aj v kontexte nedávnych tragických udalostí v susednom Rakúsku. Na diskusii sa zúčastnili odborníci z ministerstiev, štátni tajomníci, zástupcovia samospráv, zástupcovia ZMOS, Policajného zboru SR, Ligy za ľudské práva, ale aj mimovládnej organizácie IP-čko, aby si vymenili informácie o vývoji situácie, o krokoch, ktoré robia a diskutovali o potrebách a návrhoch.
Alarmujúce čísla a rastúce napätie medzi mladými
Michal Krivošík, námestník generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, predstavil fungovanie národnej linky, na ktorej pracuje 17 odborníkov, poskytujúcich online četové poradenstvo a je súčasťou aplikácie Edupage v sekcii šikana a duševné zdravie. Len za prvých 24 hodín po začlenení do aplikácie zaznamenala 644 podnetov, pričom od svojho vzniku ich bolo už vyše 27 000. Viac než 120 z nich si vyžiadalo krízovú intervenciu v spolupráci s Policajným zborom SR. O dôvodoch radikalizácie mladých hovoril Marek Madro z organizácie IP-čko. V rámci analýzy radikalizačného procesu a jeho jednotlivých fáz poukázal na to, že mladí ľudia sa radikalizujú keď sa cítia neviditeľní, frustrovaní a bez zmysluplného priestoru na vyjadrenie. Upozornil, že radikalizácia je volaním o pomoc, často v dôsledku chýbajúceho bezpečia. Ak tieto potreby nie sú naplnené, hľadajú uznanie a pozornosť v online svete, kde nájdu pocit výnimočnosti aj možnosť ovplyvňovať. Na sociálnych sieťach je absolútnym trendom. Spoločnosť v nich vyvoláva pocit, že demokracia zlyháva a to otvára dvere podpore antisystému. V rámci diskusie priniesol konkrétne odporúčania v podobe siete expertov na radikalizáciu, ktorí sú schopní identifikovať riziko aj na lokálnej úrovni, zvýšenie informovanosti odborníkov a tzv. Postintervenciu - aby existovali ľudia, ktorí budú odborne pracovať s mladými, ktorí sa napr. stali súčasťou radikalizácie.
Prezidentka PZ Jana Maškarová pomenovala aj konkrétny prípad osôb zo siedmych stredných škôl, ktoré boli včlenené do extrémistickej skupiny a pri zisťovaní príčin, ako sa mohla v takomto prostredí takto zradikalizovať a vytvoriť takáto veľká extrémistická skupina sa ukázalo, že k tomu dopomohol online priestor. Sociálne siete podľa nej dávajú jednoduchý model riešenia frustrovaných detí z frustrovaných rodín zahltených časovým stresom: dieťa sa začlení do nejakej skupiny, kde ho ako keby každý počúval a dával mu pocit dôležitosti. Podľa nej je potrebné sústrediť sa na to, aby rodina poskytla prvotný počiatok toho, aby sa deti necítili byť frustrované a následne škola, ktorá by ich mala učiť ako eliminovať dezinformácie a konšpiračné teórie. Represia nepomáha - zdôraznila.
Školy volajú po systémovej podpore
Miroslava Gubalová z Banskobystrického samosprávneho kraja predstavila z praxe tzv. „semafor rizík“, ktorý identifikuje a kategorizuje 16 typov rizikových správaní v školách. Kým zelené a žlté situácie riešia školy samy, pri závažnejších prípadoch im chýba dostupný partner v systéme, ktorý by vedel efektívne zasiahnuť: „Riaditelia často zostávajú so situáciou sami. Potrebujeme systém následnej starostlivosti – deti, ktoré majú problém, nemajú zabezpečený prístup k odborníkom. Čakacie lehoty u pedopsychiatrov sú dlhšie ako 12 mesiacov,“ upozornila Gubalová.
Štát musí vedieť s kým a ako pracovať
Branislav Korec z Ministerstva vnútra SR vyzdvihol dôležitosť medziodborovej spolupráce, ktorú platforma K14 prináša. Zároveň upozornil na nedostatky v zbere dát z marginalizovaných komunít, ktorý znemožňuje presnosť štatistík a cielenejšie zásahy.
Jana Šimonová z Prezídia Policajného zboru SR informovala o spustení projektu Ochrana mäkkých cieľov, ktorý bude od septembra pilotne testovaný v školách. Zameriava sa na vzdelávanie učiteľov v prípade útoku a prevenciu radikalizácie.
Elena Prokopová, pediatrička, navrhla vytvoriť súhrnný prehľad všetkých dostupných liniek a kontaktov pre deti aj odborníkov, keďže momentálne sú roztrieštené medzi viaceré inštitúcie a platformy.
Katarína Roskoványi, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR, upozornila na potrebu rozšírenia deradikalizačného programu. Navrhla jeho využitie aj pri rizikových skupinách, ako aj pri práci s dospelými, ktorých správanie deti často napodobňujú: „Ako bývalá prokurátorka som v kontakte s mladými videla, že radikalizácia sa nezačína u detí – ale u dospelých, ktorých pozorujú. Ak chceme chrániť mladých, musíme pracovať aj s ich okolím. Reagovať skôr, než sa problém stane trestným činom.“
Odborníci potrebujú bezpečný tok informácií
Komisár pre deti, Jozef Mikloško, ktorý platformu K14 pravidelne zvoláva k najpálčivejším témam, zdôrazňuje, že momentálna legislatívna úprava neumožňuje odborníkom vymieňať si všetky potrebné informácie medzi jednotlivými rezortmi. V praxi sa stávali aj prípady, že došlo k radikalizácii, bola identifikovaná, ale z rozličných dôvodov o tom nikto z kompetentných nevedel. Výmene informácií často bránia zákonné obmedzenia ako napríklad povinnosť mlčanlivosti. Zároveň podporil rozšírenie deradikalizačného programu
Platforma K14 bude vo svojich stretnutiach a výstupoch pokračovať. Cieľom je systémovo riešiť ochranu detí pred násilím, radikalizáciou a nedostatočnou pomocou, ktorá ich často necháva bez opory v kľúčových momentoch.